"HDP na obyvateľa, považovaný aj za jeden z ukazovateľov životnej
úrovne krajiny, dosiahol v roku 2023 v Rumunsku hodnotu 78 % z priemeru
EÚ (EÚ = 100 %). Pritom ešte v roku 2013 predstavovala úroveň
ukazovateľa iba 55 %. Rumunsko sa tak hneď po Írsku za posledné
desaťročie ekonomicky posunulo najvýraznejšie vpred. V porovnaní s
krajinami V4 je aktuálne (v roku 2023) na tom síce stále horšie ako
Česká republika (91 %) či Poľsko (80 %), ale na druhej strane Maďarsko
(76 %) a Slovensko (73 %) sa mu podarilo predbehnúť," spresnila.
Rumunsko sa podľa Sadovskej zároveň môže pochváliť podpriemernou mierou
nezamestnanosti, ktorá vlani dosiahla 5,6 % (priemer EÚ na úrovni 6,0
%). V roku 2019, teda pred vypuknutím koronakrízy, predstavoval podiel
nezamestnaných Rumunov a Rumuniek 4,9 %. Aj v tomto ukazovateli si
analyzovaná krajina za posledných desať rokov polepšila, nakoľko v roku
2013 vykazovala mieru nezamestnanosti na úrovni 9,0 %. "V Rumunsku je aktuálne miera nezamestnanosti o niečo nižšia ako v SR," upozornila.
Poznamenala, že Rumunsko sa, rovnako ako aj iné európske ekonomiky,
muselo počas uplynulých dvoch rokov popasovať s prudkým zdražovaním. V
roku 2022 dosiahla harmonizovaná inflácia v tejto ekonomike úroveň 12,0
%, v roku 2023 hodnotu 9,7 %. Nárast cien bol síce rýchlejší v porovnaní
s priemerom EÚ, ale oproti krajinám V4 (vrátane SR aj ČR) ceny tovarov a
služieb rástli v priemere pomalšie.
"Verejný dlh Rumunska za poslednú dekádu vzrástol z úrovne 37,8 % HDP
(v roku 2013) na 47,2 % HDP (v roku 2022). Aj naďalej ide o nižšiu
úroveň v porovnaní s priemerom EÚ (83,5 % z HDP), ale aj v porovnaní s
krajinami V4. Jedine Česká republika mala (v rámci krajín V4) nižší
verejný dlh, a to na úrovni 44,2 %," dodala v analýze Sadovská.